Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v nemeckom Eislebene. V
rokoch 1501 – 1505 študoval na univerzite v Erfurte filozofiu. Po
získaní titulu majstra slobodných umení, začal na prianie otca študovať
právo. Rozhodnutie stať sa právnikom však zmenil pod vplyvom udalosti,
ktorá sa udiala v roku 1505, keď ho na ceste zastihla silná búrka a
víchrica.
Zo strachu pred smrťou sľúbil svätej Anne, že ak z búrky vyviazne živý,
vstúpi do kláštora. Sľub dodržal, prerušil štúdium práva a stal sa
augustiánskym mníchom. Bol vzorným mníchom, ale pociťoval aj silné
pochybnosti o tom, že spasenie môže dosiahnuť len z vlastnej vôle, na
základe osobného mravného života. Neskôr vyštudoval teológiu a stal sa
profesorom na univerzite vo Wittenbergu. V roku 1507 bol vysvätený aj za
katolíckeho kňaza.
Odpovede na svoje pochybnosti hľadal v Biblii a v rokoch 1514 - 1516 na
základe štúdia Žalmov a Listu Rimanom zistil, že spasenie či
ospravedlnenie môžu ľudia dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom viery a
nie skrz skutky.
Svoje chápanie kresťanskej viery zhrnul do 95 téz, ktoré 31. októbra
1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu. V tézach vyjadril hlavne
nesúhlas s odpustkami, lebo podľa neho zvádzali ľudí k nesprávnemu
presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe
úprimného pokánia.
Kriticky reagoval aj na to, že keď pápež Lev X. potreboval peniaze na
dokončenie Chrámu sv. Petra v Ríme, nariadil predávanie odpustkov. Ich
kúpou sa vraj bolo možné oslobodiť od trestov za hriechy a vyslobodiť aj
dušu mŕtveho z očistca.
Lutherovým vystúpením sa začal proces reformácie - z latinského
reformare, čo znamená opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo narušené.
Pre svoje postoje sa ocitol v nemilosti pápeža, ktorý na neho uvalil
kliatbu. Zakladateľ protestantizmu reagoval spálením pápežskej buly s
kliatbou a začal prednášať v nemčine, čím sa definitívne rozišiel s
rímskou cirkvou. V roku 1520 publikoval zásadné spisy Kresťanskej
šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva, O babylonskom
zajatí cirkvi, O kresťanskej slobode.
Svoje učenie neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku
1521. Napriek zákazom sa jeho učenie šírilo po Európe a v roku 1523
začal opäť prednášať na univerzite vo Wittenbergu.
Odmietol úrad sväteného kňazstva, výsady kláštorného života a odložil
rehoľnícky odev. V roku 1525 sa ako 42-ročný aj oženil s cisterciánskou
rádovou sestrou Katharinou von Boraovou. Mali spolu šesť detí, z ktorých
len štyri prežili svojho otca.
Svoje učenie spolu so svojimi spolupracovníkmi spísal aj do vyznania,
ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V. na sneme v Augsburgu.
Augsburské vyznanie je kresťanské vieroučné vyznanie založené na jeho
teológii. Patrí ku kľúčovým textom reformácie a luteránskej teológie.
Reformačné myšlienky sa prostredníctvom kupcov a študentov rýchlo šírili
aj na území dnešného Slovenska. Trvalo však takmer 100 rokov, kým aj na
Slovensku vznikla evanjelická cirkev. Proces jej vzniku urýchlila
Žilinská synoda z roku 1610, na ktorej sa skonštituovala a vytvorila
samostatná cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania.
Luther bol nielen teológ, kazateľ či cirkevný reformátor, ale aj
významný prekladateľ Biblie do nemčiny. Pre svoj nemecký preklad Nového
zákona z roku 1522 patrí aj medzi zakladateľov nemeckého spisovného
jazyka. Neskôr preložil aj Starý zákon (1534) a položil aj základy
evanjelickej cirkevnej hudby. Je autorom evanjelickej hymny Hrad
prepevný.
Martin Luther, zakladateľ protestantizmu, zomrel 18. februára 1546 vo veku 62 rokov.
Vo februári 2007 predstavili v nemeckej Jene rukopis potvrdzujúci
pribitie Lutherových téz vo Wittenbergu. Objav starého rukopisu
pochádzajúceho z pozostalosti Lutherovho asistenta Georga Rörera počin
potvrdzuje a zmieňuje sa aj o dátume protestnej akcie - 31. októbri
1517.